Fascinácia hradnými ruinami

Hradné ruiny predstavujú špecifickú formu chránenej historickej architektúry. Ich obľuba sa začala formovať už koncom 18. storočia v období romantizmu, keď Európa podľahla čaru „vznešeného úpadku“ a poetiky plynúceho času. Ruiny sa stali symbolmi dejinnosti, melanchólie aj slobody tvorivej predstavivosti.

Naši predkovia k nim pristupovali pragmaticky – keď hrad stratil obrannú funkciu, jeho údržba bola nákladná a postupné chátranie sa zdalo prirodzené.

Prečo dnes hradné ruiny obnovujeme?

Sú kultúrnou pamäťou regiónu. Hrad nie je len stavba, ale nositeľ identity územia v horizonte storočí.
Sú svedectvom kontinuity. Kým moderné objekty rýchlo zastarávajú, ruiny zostávajú pevnými bodmi v toku času.
Sú školou remeselnej múdrosti. Konzervácia uchováva tradičné murárske, tesárske či kamenárske postupy a učí rešpektu k statike historických konštrukcií. Jej cieľom nie je rekonštrukcia slávy minulosti, ale zabezpečenie dlhodobej životnosti.
Sú verejnou investíciou s vysokou kultúrnou, sociálnou aj turistickou hodnotou.

Ruiny Likavského hradu s panorámou Chočských vrchov boli častým námetom umelcov. Ako ilustráciu prinášame tri diela z www.webumenia.sk:

  1. Likava, Adolf Medzihradský, okolo 1860 – olej na plátne, Oravská galéria.
  2. Likava, Martin Benka, okolo 1925 – olej na plátne, Turčianska galéria.
  3. Likava pod Chočom, Martin Benka, okolo 1925 – olej na plátne, Turčianska galéria.

Viac o procese obnovy Likavského hradu nájdete na www.obnova.eu.

_