Baumgartnerov dom, Banská Štiavnica

Obrysy historického stredovekého jadra Banskej Štiavnice určilo zoskupenie štôlní a ich vyústení v priestore údolia medzi vrchmi Glanzenberg a Paradajz. V stúpajúcom úvale neďaleko farského kostola (terajší Starý zámok) sa sformoval neveľký trhovo-spoločenský priestor. Na dolnej strane ho uzavrel v 15. storočí kostol svätej Kataríny, čím vzniklo námestie. O tri storočia neskôr pribudlo veľkolepé barokové stĺpové súsošie svätej Trojice, ktoré mu dalo meno – Námestie svätej Trojice. Stredoveké námestie lemovali gotické patricijské domy, ktoré sú vrcholom neskorogotickej architektúry mesta. Zaujímavosťou je, že aj renesančné prestavby zachovali úzke medzery medzi jednotlivými objektmi. Slúžili na odvod vody z prudkých svahov za domami. Baumgartnerov dom na „Trojičnom“ námestí je jedinečnou ukážkou walbürgerských (ťažiarskych) meštianskych domov. Dvojkrídlový dvojpodlažný voľne stojaci meštiansky dom sieňového typu s vnútorným dvorom má nepravidelný pôdorys.

Jeho súčasná podoba je výsledkom veľkej renesančnej prestavby dvoch starších, pravdepodobne gotických objektov do podoby reprezentačnej meštianskej rezidencie. Prestavbu v rokoch 1556 až 1579 realizoval vtedajší majiteľ, ťažiar (waldbürger) Ambróz Baumgartner. Z čias renesančnej prestavby sa zachovala bohatá sgrafitová výzdoba, arkier na kamenných konzolách s dekoratívnou atikou a vstupný portál s rímsou a štítom. V strede štítového tympanónu je erb a po stranách ho podopierajú ukážkové renesančné delfíny. Vnútorné priestory sú zaklenuté hrebienkovou klenbou. V ďalších vývojových etapách prešiel dom slohovými úpravami baroka, klasicizmu, historizmu a pragmatickými úpravami v 20. storočí. Išlo zväčša o zásahy menšieho rozsahu, ako napríklad dobové úpravy fasád, rekonštrukcie strechy, či zmeny vnútornej dispozície.

Pamiatka bola obnovovaná v 60.rokoch minulého storočia, následne bola roky opustená a bez využitia. Spolu s absenciou údržby to spôsobilo dramatické zhoršenie jej stavebnotechnického stavu. Stav objektu bol pred komplexnou obnovou prakticky havarijný. V procese obnovy boli postupne odstránené rušivé a nevhodné sekundárne zásahy, stabilizované konštrukčné časti vrátane sanácie statiky a vlhkosti, rekonštruované prípojky a rozvody inžinierskych sietí a vykonané nevyhnutné terénne úpravy v kontakte s budovou. Historické omietky a výtvarno-architektonické detaily boli odborne zreštaurované. Osobitný dôraz sa kládol na využitie vhodných tradičných materiálov a postupov, ako napríklad pokrytie strechy štiepaným dreveným šindľom. Obnova pamiatky je dôležitým príspevkom k revitalizácii mestskej pamiatkovej rezervácie a časť vnútorných priestorov bude využívaná aj na expozičné účely.