Po 270tich rokoch vítame Františka Štefana I. Lotrinského novým erbom

Odborníci autorstvo mramorovej tabule so sochársky suverénne prepracovanou kompozíciou a detailami pripisujú dielni Dionýza Stanettiho. Reliéf (1751) dnes nájdete v lapidáriu na nádvorí banskoštiavnického Starého zámku. Jeho pôvodné umiestnenie bolo na juhozápadnej fasáde Piargskej brány. Fasádu brány v roku barokovo upravili. Dôvod bol výnimočný. Návšteva nemeckého cisára a manžela Márie Terézie Františka Štefana I. Lotrinského. Cisár so sprievodom do Banskej Štiavnice prichádzal práve reprezentatívne upravenou mestskou bránou. Preto tabuli dominujú erby: uhorský, banskoštiavnický, rakúsky znak s dvojhlavou orlicou, ktorá má na štíte Lotrinsko – Toskánsky erb. Statickú kompozíciu diela rozohrávajú dve figúry tancujúcich anjelov. Tí v baroku nesmeli chýbať. Počas opravy Piargskej brány v 30. rokoch 20. storočia cenný  reliéf z fasády premiestnili do zbierok múzea. Ideou vrátiť erb na pôvodne miesto sme nadchli aj vedenie Pamiatkového úradu. Od minulého roku sme tak začali s prípravou v priestoroch Slovenského banského múzea. Kópia originálnej tabule je dnes už znovu osadená na fasádu Piargskej brány presne k 270 výročiu návštevy cisára Františka v Štiavnici (3.-13.5.1751).

_