Archeológia a Liptovská Anna

V prípravnej etape formovania konceptu obnovy ruiny kostola sv. Anny v Liptovskej Anne boli zásadné nielen precízne terénne obhliadky, ale aj štúdium archívnej dokumentácie. Z hľadiska poznania bola dôležitá SPRÁVA zo zisťovacieho archeologického výskumu, ktorý pod vedením Dr. Štefánie Tóthovej v rokoch 1972 -73 realizoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.

Vtedajší záujem odborníkov o výskum ruín kostola súvisel s veľkou investičnou akciou budovania vodného diela Liptovská Mara. Prečo? Liptovská Anna síce nebola v zátopovom území, ale v tej sa ocitol kaštieľ (kúria) v Parížovciach. Viaceré indície, zhody v tvarosloví kamenných článkov a kamenárske značky naznačovali súvis oboch stavieb.

Výsledky archeologického výskumu identifikovali dve zásadné stavebné etapy kostola. Práve vďaka rozšíreniu staršej svätyne a lode kostola južným smerom okolo polovice 16. storočia kostola získal NETYPICKÝ Pôdorys so šírkovo orientovanou loďou kostola. Nálezové situácie a sprievodné nálezy výskumu potvrdili stredoveký pôvod pôvodnej sakrálnej stavby (okolo polovice 13.storočia).

Nielen nálezová správa, zameranie a výkresová časť, ale aj Fotodokumentácia výskumu bola fascinujúca. Čiernobiele Dr. Tóthovej okrem dokumentačnej hodnoty boli aj výtvarne pôsobivé. Zaznamenávali jedinečný genius loci lokality. Zároveň sme mohli porovnávať, ako bez-údržbový režim lokality v priebehu „krátkych“ 40 rokov spôsobil postupnú degradáciu viacerých úsekov nadzemných torz murív.

.

_